Ak sa niekto zaujíma o kávu, jej prestovanie a prípravu, Stredná Amerika je jedno z top miest na svete kde sa dá stále vidieť micro-lotové pestovanie kávovníka. Vidieť jeho prepojenie s miestnou ekonomikou je možné prakticky na každom mieste vo vyšších nadmorských výškach od Mexika až po Panamu. V Kostarike už Ferovia nejaké tie plantáže (mimo hlavnú sezónu) aj navštívili; tu, viac na severe, sme boli v januári a februári (top mesiace na zber zrelej kávy) touto dôležitou rastlinou obklopení celý čas.

Sopky, sopky a ďalšie sopky

V strede Guatemaly, v južnom Hondurase a prakticky celom El Salvadore sa to sopkami len-tak hemží. Aktívne sopky, malé sopečky, 4000 metrové monštrá, chŕliče prachu, kľudní vyhasnutí spáči v tvare perfektného kužeľa, ktorí na východ slnka hádžu neskutočný tieň – no proste sopky pre každého a ideálna sopečno-subtropická pôda na pestovanie kávy v rozmanitých výškach. Táto časť Kordillierov je tiež raj pre prírodných nadšencov, offroadistov a tých, ktorí chcú vidieť ešte relatívne nedotknutý život guatemalských potomkov – Mayov (ktorí tvoria až 70% populácie) – síce chudobných, ale za to neskutočne milých a pohodových.

Crossroads Café v Panajachel-i

Je to malá príjemná kaviarnička s vlastnou pražiarňou blízko hlavnej cesty okolo jazera Atitlán, ktorú vlastní a prevádzkuje jeden výrečný Amík – Mike. Samotný Panajachel je turistické mestečko na pobreží jazera kam sa zbiehajú miestne lanchas z okolitých dediniek a dovážajú vyparádených turistov. Tí sa štandardne usadia v jednom z kopy drahých (na miestne pomery) barov, dajú si nejaký ten seafood, pivečko, prípadne ďalšiu vyhliadkovú cestu okolo jazera a poberú sa späť do „svojej“ dediny na jazere alebo do vnútrozemia. Crossroads Café ale naštastie sídli mimo tohto turistického prístavu, blízko centrálneho trhu a tak sme tam stretli akurát lokálnych guatemalčanov. Po štandardných guatemalských zážitkoch pitia prekvapkávanej kávy z polystyrenových pohárikov na štýl „7g kávy na liter vody“ je pohľad na 50 ročného Maya vychutnávajúceho si čerstvé capuccino z keramickej šálky tá pravá kávová exotika. Aj tu všade platí, že ľudia, ktorí kávu pestujú, veľmi neriešia jej prípravu, alebo ju vôbec nepijú.

V Crossroads teda treba ochutnať rôzne typy káv, často vraj mávajú aj miestne vulkanické špecialitky. Ja som doniesol Hue Hue, Acatenango 8th Wonder a San Pedro Volcanic. Všetky tieto kávičky sú skôr vhodné na espresso, Mike ich praží na dark roast, a majú krásnu zemito-ovocnú chuť typickú pre strednú Ameriku. Ak by niekto chcel vyskúšať, nech sa zastaví čím-skôr buď Bratislave alebo v Prahe, zásoby týchto super kávičiek sú veľmi malé :)

Honduras a El Salvador

Tieto krajiny sú stredoamerickí top vývozcovia kávy, no obyčajný turista tam nájde maximálne množstvo kooperatív kde sa zelená káva vykupuje a predáva na vrecia a len náhodne obchod, či kaviareň kde by sa dali upražené kávy ochutnať a kúpiť. Oproti takej Kostarike sa takisto netradujú coffee tours, či rodinné farmy s infraštruktúrou. Pri cestách sú akurát maličké „kafáčo-prístavby“ kde si miestny usadlík postaví jeden stôl a tri stoličky, zabezpečí akýsi poloautomatický kávovar, vyvesí značku „espresso“ a čaká na zákazníkov.

Zber zelenej kávy

Od približne novembra do februára, záleží na nadmorskej výške, sa káva ručne zbiera. V Guatemale sme túto náročnú prácu mali možnosť vidieť v dvoch hlavných pestovateľských oblastiach – okolo jazera Atitlán a ďalej na severozápad v oblasti majestátnych sopiek smerom na Huehuetenango.

Po celodennej šichte sa okolo 5-tej večer začnú farmári rozmiestňovať popri ceste spolu s vrecami čerstvo nazbieraných kávových bôbov. Takto čakajú na dva zberné nákladiaky. Jeden vykupuje kávu. Cena sa určuje na základe váhy vreca vypočítanej na ručne vyrobených váhach zavesených na stromoch. Každá rodinka takto obhospodaruje svoj kúsok plantáže a do zberu sa zapája celá rodina – nebolo vôbec nezvyčajné vidieť pri cestách malé deti.