6. ročník si vybral za cieľ štít s jedným z najkrajším výhľadov – Jahňací štít. 

V piatok večer vyrazila hlavná skupina na Brnčalku, teda Chatu pri Zelenom plese, kde ju potom ešte skoro ráno, dobehol párik zablúdencov, ktorí ešte dobiehali zameškané nočným tatranským lesom. Ten strmáčik do chaty hore je so súdkami v ruksaku naozaj príjemná ranná rozcvička, ale človek nabudený na vrchol sa len tak nevzdá a o dve hodinky sme už narážali prvý vrcholový súdok. Počasie nám celkom prialo, pivo tieklo prúdom (alebo skôr prúdikom, keďže to v týchto výškach vždy býva trošku problém) a bolo kopec srandy a dobrej nálady. Niektorí turisti nám aj zaspievali a my sme na oplátku servírovali už tradičné chuťovky domácich klobások a syrov.

Aby sme sa tam netrčali pridlho, počasie sa rozhodlo akciu ukončiť a z vrcholu nás vyhnali prvé kvapky dažďa. Na reťaziach už bol z toho celkom pekný lejak, takže sme sa na chatu vrátili opršiplášťovaní ako permoníci. A mokrí viac-menej do nitky. Pri chate však znova vyšlo slnko, plus nejaký ten čapáčik a my sme to ešte úspešne stihli zbehnúť dolu na Bielu vodu a presunúť sa na Popradské pleso.Tam nás už čakala sauna, kaďa a neodmysliteľné orosené. Zase raz pod hviezdami, s dobrým pocitom – na tele aj na duši.

V nedeľu si ešte časť zostavy vybehla na Kôprovský, podmienky boli ideálne a poniektorí labužníci si ešte v ten deň dali aj Chatu aj pod Rysmi a ráno východ slnka na Rysoch – úplne v súkromí, bez akýchkoľvek ďalších turistov. No čo môže byť lepšie?  ;)

Tešíme sa opäť na budúci rok – tento raz to bude Predné Solisko…