Lahke vstavanie, lahke ranajky a tazke cakanie na autobus. Nasa mila pekaren, o par ulic dalej, nas dnes zradila. Vyzera to tak, ze v sobotu mavaju zatvorene. Kupili sme si teda ine nudzove ranajky a jedli sme ich na obrubniku pred hotelom. Museli sme v tej spinavej rannej ulici vyzerat ako parik bezdomovcov, ale bolo nam to dost jedno. Trvalo asi polhodinku, pokial sa za nami dovalil chlapik s otazkou, ciii sme a kto sme. My sme mu to prezradili a on prisiel na to, ze prave nas hlada. Bol stastny, ze nas nasiel. A my sme tiez boli. Minibus stal odstaveny za rohom, asi mali trosku problem vypatrat nas. Uz vcera v tej luxusnej cestovke sme museli vysvetlovat, ze nebyvame ani v Hiltone, ani v Sherattone, ani inom luxusnom hoteli. Ten nas hotelik do takejto kategorie nespadal ani cez desiatky dioptrie, museli ho teda hladat len podla adresy. Meno nasho sedemhviezdickoveho zariadenia ocividne nikomu nic nevravelo…
Nevadi, hlavne, ze sme sa nasli, sprievodca vyzeral schopne, verime, ze to cele bude stat za to. Pozbierali sme este dalsich par clenov do partie, Pista nam urobil maly prihovor na uvod a uz sme sa sinuli vypadovkou von z mesta. Presli sme bohatymi i chudobnymi stvrtami, okolo Evitinho cintorinu, aj okolo najvacsieho kvetu sveta. A potom este aj okolo najsamvacsieho futbaloveho stadionu v Buenos Aires, na ktorom hra svoje zapasy najvacsi rival Boca Juniors – Riverplate.
Kurnik, same naj naj naj v poslednych vetach, uz si pripadam skoro ako v USA. Ale rychlo spat do Argentiny. Je to az srandovne, ako sa jednotlivi ludia v meste delia podla toho, ktoremu timu kto fandi. Stretli sme sa aj s priaznivcami Bocy, aj s “tymi druhymi.” Spolocne mali len jedno. Milovali svoj klub a na ten druhy dobreho slova nenasli…:o)
NARODNY NAPOJ V ORIGINALE…
Sucastou cesty mikrobusom bola aj mala prednaska o typickom napoji juhoamericanov. Uz som ho spominal, je to “mate”. Celkom sme privitali moznost, naucit sa nieco z tohto sudka od domorodca – cloveka, ktory ma informacie z prvej ruky. Aspon snad prideme na to, co sme robili zle, ked sa nase mate pri fontane v Colonia de Sacramento nedalo pit…
Nuz, ako sme o chvilku mohli osobne okusit, nebola to tak celkom nasa chyba. Ono je to rovnako nechutne aj od odbornika. Teda mozno trooosku menej, ale predsa. Horke ako svina. Oni si totiz do toho poharika nalozia suchej zmesi byliniek tolko, ze je ich tam viac, nez vody. A potom sa to uz len zalieva a zalieva. Uznajte, co dobreho moze z toho vzniknut? Na druhej strane, musim uznat, ze cim dalej mate skusam znova a znova, tak zla chut sa pomaly vytraca a da sa to celkom prezit. Ak by som emigroval do Uruguaya ci Argentiny, mozno by som po par rokoch nakoniec predsa len chodil namiesto piva na mate. Ktohovie…
Pista teda dokoncil prednasku a sam ochutnal prve susto. Je to tradicia, lebo prave prvy hlt je najhorkejsi a tak ho pripravovatel nikdy neponuka spolupicom (zaujimave slovo, tusim si ho dam patentovat…:o) Kazdopadne matespecialista, postupne prechadzal od sedadla k sedadlu a kto mal zaujem, dolial mu zase kusok horucej vody, kaskader si odpil a slo sa dalej. Mate sa neodmieta, v podstate je slusnostou ponukany napoj prijat a nezdvorilostou ho odmietnut. No ako turisti sme dostali vynimku, kazdy sa mohol slobodne rozhodnut. Vacsia cast posadky sa rozhodla risknut to, a tak sme si podavali poharik aj s kovovou slamkou, cez ktoru sa mate pije. A cakali, kto co od koho prvy chyti. Takto v neistote sme dorazili az k farmam za mestom a nasli aj tu “nasu.”
NA KONE A NA HOVADAAA…
Dnes je teda v programe navsteva gauchov (vyslovuje sa skoro ako nase gauce v obyvackach). Mali by sme vidiet ozajstny ranch, pracu gauchov s konmi a dobytkom a v neposlednom rade by sme sa mali poriadne najest pri zaujimavom kulturnom programe. Co najest, priam nazrat! Hmm, preco nie, uz sa na to tesime! Akosi pocitame s tym, ze to bude cele take velke komercne cudo, no aj tak to vyzera na zaujimavy celodenny program.
Cele vzruso sa zacalo tym, ze skor, ako sme sa stihli zahryznut po ponukanych kolacikov a zapit ich vineckom, zahryzli sa do nas cele stada komarov. To sa dalo cakat, ze ich tu bude neurekom, ale my – truhlici, sme si nekupili repelent. Teraz sme to zacali trpko lutovat. Komare si odvadzali svoju robotu viac nez poctivo, ked som nejakeho obcas prichytil pri cine a zabil ho pri vykone povolania, zostala po nom vzdy celkom slusna cervena mlacka. Nacucane boli ako svine. Svine! Najviac ma sralo, ze zatial co si oni cicaju, ja si nemozem, lebo ma oni cicaju. Takmer som kvoli tym kretenom s dlhymi sosakmi rozlial svoje vinecko…
Presunuli sme sa radsej ku krave, na ktorej hlavny gaucho-sef demonstroval dojenie. Paaani, ked som videl to chuda, ako stoji v tom, co si za posledne tri hodiny pod seba nakadilo a cecky ma vytahane skoro az po zem, lebo vela turistov si chcelo skusit dojenie, skoro som zaplakal. Dost ubohe divadlo. Keby aspon menili tie kravy castejsie. Ta chuderka uz nemala ziadne mlieko, no gaucho-sef sa stale snazil nieco vydojit. Z uchylakov, ktori sa rozdodli urobit si z toho uboheho divadla aj nejaku dobru fotecku, sa ako prve chytili nase dve spolucestujuce. Anglicanka a Americanka. Ani ma to velmi neprekvapilo. Paradny zaber ako dojite pred davom utrapenu kravu sa urcite zablisne niekde na nete.
Presli sme radsej ku konom, vraj sa tu da povozit. Male kolecko okolo rancu nezaskodi, z konskeho chrbta to moze byt celkom pekne. Medzitym nastal historicky moment, niekto nam prisiel povedat, ze v zahradnom domceku doplnili repelent, mozeme sa ist dat postriekat. Supeeer! Hned sme boli mimo rady na kone a o minutku sme uz krasne vonali cerstvym repelentom. Trosku stipal v krvavych ranach, ktorych uz bolo nespocetne vela, ale lepsie neskoro, ako nikdy. Vratili sme sa naspat k tatosom, kde nas zatial vsetci predbehli. Ked nas pred vratami zostalo tak na pol varky, gauchovia juniori sa rozhodli, ze je cas na obed a boli fuc. Ani nadavat sme im nemohli, nevedeli po slovensky. A keby aj boli vedeli, nestihli by sme to, boli viac rychli ako hladni. A hladni boli veru poriadne…
Potom uz nasledovala hufna tlacenica cez velku drevenu branu do byvalych stajni prerobenych na velku zradelnu. Tu to uz pekne rozvoniavalo a bolo prestrete na hody. Ako sa tak na to pozeram, tusim nasleduje najlepsia cast dnesneho programu – napchavanie sa…
HOSTINA PO ARGENTINSKO-GAUCHOVSKY…
Ej veru, bistu, vina a coly kolko hrdlo raci, nejaky ten zeleninovy salatik a pobehujuci casnici a casnicky s tackami plnymi masa, ktoreho nam postupne naservirovili niekolko druhov. Paradny obedik. A rovnako dobry bol program na podiu. Hlavny boss Gaucho to cele uvadzal a postupne nas virtualne previedol celou Argentinou – region po regione. Tomu vzdy zodpovedala hudobna, spevacka a tanecna vlozka, okorenena prislusnymi krojmi. Klobuk dolu pred dvojicou, ktora zatancovala postupne vsetky mozne druhy narodnych tancov, konciac samozrejme pravym nefalsovanym argentinskym tangom. Pekne si to pripravili, spekulanti. Pocas programu vyzvali aj zastupcov jednotlivych krajin sveta, ktori sme sa tu zisli, aby zaspievali nieco typicke zo svojej oblasti. Tusim akurat asi tri skupiny sa odvazili. Za Slovensko nevystupil nik, lebo sme boli len dvaja a este sme malo pili. Aj som chvilu rozmyslal nad tym, co by sme tak zanotili, ale v tej rychlosti ma nenapadlo nic, s cim by sme bez akehokolvek treningu mohli predstupit pred tu tlupu ludi. Snad nabuduce, Nieco doma nacvicime…:o)
Ked sme sa dobre najedli, uzili si zabavu, nasledovala este mala skola tanga a aj ked tomu nikto z tych, ktori ma poznaju neuveri, ocitol som sa medzi niekolkymi parmi pod podium. Ja – tanecny antitalent svetove formatu! A bola to celkom sranda, tusim som tie ich narodne kroky parkrat zvladol aj bez chyby.
Potom sa vsetci vyrojili von, gauchovia sa totiz chystali predviest svoje umenie. Este predtym, ale prisiel za nami nas sprievodca, ze mame vybavenu tu jazdu na konoch, ktoru tam nahle zrusili pred obedom. Vynimka pre nasu malu skupinku. Niekedy sa oplati otvorit si usta…
AMATERSKA AJ NAMAKANA KONSKA JAZDA…
Previezli sme sa jedno velke kolecko po lukach na ranci. Celkom dobra zabava. Na to, ze sme uplni amateri, to celkom uslo, akurat si ti tatosikovia obcas robili co chceli, tak sme sa aj nasmiali. Ked sme ich odparkovali pod velky pristresok do tiena a uspesne zliezli dolu, dobehli sme ostatnych na velkom priestore za hospodarskymi budovami, kde sa uz prehanali na konoch mladi gauchovia. Ukazali nam ako zahanaju dobytok, ako hadzu lasom, ako paradne maju nacvicene aj zahananie koni a tak. Je to naozaj neuveritelne, ako si naskladali stado koni pekne vedla seba ako auta na parkovisku. A ako rychlo. To uz chce nejaku tu zrucnost, umenie a skusenosti. Potom nam este predviedli akusi tradicnu zvyklost – ritual, pri ktorom si volakedy gaucovia hladali nevesty. Neviem, ci som to pochopil celkom spravne a ani si to uz teraz az tak presne nepamatam, ale v podstate slo o to, ze museli v plnom cvale na koni napichnut na malu palicku, ktoru drzali v ruke, prstene zavesene na akejsi konstrukcii podobnej futbalovej branke, popod ktoru prefrcali. A ked vravim prefrcali, tak tym myslim prefrcali. Ja by som v tej rychlosti ten prstienok ani len nestihol zaostrit, kua.
Potom si vybrali z publika slecny, o ktorych si mysleli, ze este slecnami su a tie ich museli za prsten pobozkat. Ak boli zadane a nesuhlasili s tym, musel gauco pobozkat svojho kona. To je teda aspon verzia, aku som chcel akceptovat, neviem totiz celkom iste, ci to nebolo tak, ze ak to zadana slecna akceptovala, tak musel kona pobozkat jej priatel. Kedze tam peknych mladych slecien vela nebolo, tusim som tu svoju pre istotu na chvilu zasil bokom… Kazdopadne, gaucom to slo celkom fajn, vsetci traja bozk dostali. No a slecny za to dostali spomenute prstene, k comu ta moja nezabudla podotknut, ze aky pekny suvenir a hned mi bolo jasne, ze na tu chvilu by ma bola zan asi lahko vymenila. Baby jedny nevdacneee… co uz s nimi…
Po konskych dostihoch a bozkavani nas este ponukali typickymi argentinskymi kolacikmi a pomaly sa blizil cas nasho odchodu. Hodili sme este foto z hlavnym gauchosefom, ktoreho velmi zaujalo moje tricko s napisom „Slovakia – krajina, ktora dala svetu bryndzu – jediny ovci syr, ktory moze byt zapijany alkoholom…“ alebo nieco v tom zmysle. A este je pod tym dopisane „a krasne dievcata, samozrejme“… To ako, ze dalo Slovensko svetu krasne dievcata, nie ze maju byt zapijane alkoholom…:o)