Uz je rano. Uz vieme, co sme vecer nevedeli. Vcera nas spalilo. Nenormalne spalilo, aby som bol presnejsi. Spalilo ako svina, aby som bol celkom presny… Rano sme sa ledva hybali a vyzerali sme ako indiani. Sice bez celeniek a tomahawkov, ale cervenokozci sme teraz poriadni. Tak toto nam bolo teraz treba! Vylozenie si batohov na chrbat sa zdalo nasplnitelnou ulohou. A hlavne poriadne bolavou. Nuz, ked je niekto tupy, tak si to potom odtrpi. Natreli sme sa nejakou hovadinou po opalovani, ale biely jogurt to asi nenahradi. Uz len kupovanie tej srandy by stalo za samotnu kapitolu, ale to si povieme radsej inokedy pri pive. Skuste si v jazyku, ktory neovladate vypytat nejaky krem na spalenu kozu, pobavite sa ako my…:o)V pekarni pri zastavke sme si kupili nase, uz tradicne ranajky, a naskocili sme na autobus. V Lagoe sme prestupili na akysi pripoj. Je pondelok, autobusy vyzeraju podstatne inak nez cez vikend. Su natrieskane, kazdy sa snazi dostat do prace. Ledva sme sa s nasou batozinou vosli a aj potom to bol kruty boj. Jednou rukou si drzat ruksak, druhou maly ruksak s fotakmi a tretou… kua, tretiu vlastne nemam… tak uz ani neviem, cim som sa drzal. Rovnako bojovala Gabika. K tomu vsetkemu uz bolo slusne dusno a klimatizovane autobusy tu nehrozia…Kym som si ja zrataval ruky, ci sa nejaka navyse nahodou nenajde, aby ma podrzala a zaroven daval pozor, aby sa nejaka zvysna ruka nerozhodla uchmatnut si nieco z nasich veci, moja spolucestovatelka zacala stracat spravnu farbu. To malo cerstveho tepleho vzduchu zvonku, ktore prudilo dovnutra cez otvorene okienko, nestacilo. Ze je asi dost zle, som pochopil v tom istom momente, ked to doslo aj malemu vyplasenemu chlapciskovi sediacemu na sedacke pod odkvecajucou Gabikou. Ked sa na neho zacala postupne nekontrolovane pozvolna zosuvat… pustil ju zrazu sadnut v rekordne kratkom case. Asi sa bal o svoje nove tricko…Nuz, nezelam nikomu tu dilemu, co robit v preplnenom brazilskom autobuse mestskej ci skor dedinskej autobusovej dopravy, ked neviete, ktorou rukou zachranovat frajerku, ktorou batozinu, aby sme ju nevideli naposledy, jednym okom sledovat kde je unikovy vychod a druhym, kde sa vlastne nachadzame (medzicasom som totiz zistil, ze sedime v nespravnom autobuse)… Nuz, nebol to prave najveselsi moment. Potom sa uz vsetko zbehlo velmi rychlo. Akasi pani cosi dzavotala a naznacovala, ze musime urcite vystupit, dvihal som Gabiku zo sedacky, batohy zo zeme, pretlkali sme sa pomedzi ludi a boli mi naraz treba nie tri ale styri ruky…Nastastie sa nejake navyse nasli poruke (dodnes neviem, komu patrili) a zrazu sme obaja sedeli na lavicke vonku, nase veci boli povalane na zemi okolo nas a cely ten chaos bol prec. Autobus tiez. Gabikina hlava kaslala na to, aby drzala na mieste ako ma, stale sa valala kdesi dozadu. Pomohlo az par faciek a studena voda, ktoru mi podala akasi dobra dusa – chlapik iduci nahodou okolo, ktory ju narychlo kupil a odmietol vziat peniaze. Ludia z autobusu sa neulakomili ani na batohy, ani na fotaky, podali mi veci vonku, pomohli nam. Neviem, ci to pri tej vysokej kriminalite a kradeziach v tejto krajine bola nahoda, alebo to v tej rychlosti nikto nestihol, no dopadlo to ako hovorim. Dakujeme Brazilia, dobri ludia este nevymreli…
Ked sa mi partacka znovu prebrala k zivotu a zdrbala ma za to, ze ju mlatim, odlahlo mi a mohol som sa zacat obzerat po novych zisteniach, kam sme sa to vlastne dostali. Na to, ze onedlho nam odchadza autobus do Uruguaya, na ktory uz mame kupene listky, nie sme prave najlepsej situacii…
Ked mi Gabika povedala, ze jej je uz dobre, obehol som nastupistia a zistil som, ze sme na neznamej stanici, z ktorej ale idu autobusy aj do centra a aj na hlavnu autobusku. Super. Tak to je stastie v nestasti, ze sme museli narychlo vyskocit prave tu. Chvilu sme este posedeli, potom prisiel ten spravny autobus a odviezol nas do ciela. Nastastie uz preslo vsetko sice zdlhavo, ale bez problemov a uruguajsky express sme s niekolkominutovou rezervou stihli…
Nuz, trosku hekticky zaver nasho pobytu v brazilskom raji, ale vikend to bol krasny a zaujimavy, bude na co spominat. Nateraz uzatvarame brazilsku kapitolu, zobudime sa uz v inej krajine, expedicia bude pokracovat v Uruguayi…
