Taaak, a je to tu! Ide sa na Napali trail! Na Ke’e beach sme este chytili v pohodicke parkovacie miesto. O par hodin tu bude bozie dopustenie. Vela ludi si pride macat nohy do teplej vody, mnohi sa tiez pojdu prejst prve dve mile trasy – na prvu zastavku Kalalua trailu a potom sa vratia naspat. My sa smejeme z nespocetneho mnozstva zltych znaciek nabitych na stromoch, ktore prikazuju a zakazuju snad vsetko. Amerika… Aj ked na Hawaii. Balime si ruksaky a o chvilu uz stojime pri mape tury. Na lavicke oproti sa zlozil unaveny parik. Nemyslim zlozil ako zlozil, len zlozil ako zlozil. Zablateni az po usi. Ja uz viem, ze je to jasne znamenie toho, ze sa vratili bud od vodopadov, alebo z este vzdialenejsej casti trailu. Rovnako sme vyzerali pred rokom s Galinou. V tom hustom dazdovom lese to inak ani nejde, tam uz clovek prestane hladiet na mlaky, blato je vsade. Trosku som s tymi sympatickymi ludmi, ktori maju narocny pochod za sebou, hodil rec. Aspon som zistil, ze rieky momentalne rozvodnene nie su a da sa prejst az na koniec trasy bez vacsich komplikacii. To je dobra sprava. S o to vacsou chutou sme vybehli na vlhky chodnicek lesom…

Rozdychali sme sa hned na zaciatku, lebo uvod celkom slusne stupa do kopca. A po chvili sa nam uz naskytli prve paradne vyhlady. Pred nami zelene utesy Napali Coastu, vzadu sa stracali malicki ludkovia na Ke’e beach. Teraz si uz mozeme vychutnavat to povestne caro tohoto turistickeho raja. Netrvalo dlho a uz sme minali prvu plaz. Tu sme to pred rokom zvrtli kolmo do hor, po toku rieky, k nadhernemu vodopadu. Dnes sa zastavujeme len na momentik, nafotime si do pamate peknu plaz a hned sa valime dalej. Chodnik sa straca v hustine a po chvili ho stracame uplne. Tu sa totizto konci „autostrada“ – pekne vyslapana cesticka. Vacsina ludi ma konecnu prave na tejto plazi. Ti, ktori sa chcu dostat az na Kalalau Beach, ti sa tam dopravuju zvacsa na kajakoch, pripadne lodou. Lod ma nelaka vobec, kajakom si to chcem spravit, ked sa na Napali Coast dostanem do tretice. Dnes sa tam chceme dostat po svojich, taky je plan.

ZA PRVYM KEMPOM… A POTOM KLUKATO AZ NA KALALAU BEACH…

Ked sme zase nasli uzky chodnicek dostali sme sa na utes s krasnym vyhladom. Vlastne sa uz opakujem a este sa asi velakrat budem, ale nadherne vyhlady su po celej trase. No vzdy trosku ine a stale s novou prichutou.

Ked sme zase nasli uzky chodnicek dostali sme sa na utes s krasnym vyhladom. Vlastne sa uz opakujem a este sa asi velakrat budem, ale nadherne vyhlady su po celej trase. No vzdy trosku ine a stale s novou prichutou.Stretli sme podivny parik. Chalanisko s vyzorom a oblecenim Jezisa Krista – teda len s plachtou na bedrach a bradou a jeho presne rovnako oblecena priatelka. Sedeli niekde na chodnicku ako pat penazi a cumeli tupo do blba. Zaujimavy obrazok.

Ked sme zase nasli uzky chodnicek dostali sme sa na utes s krasnym vyhladom. Vlastne sa uz opakujem a este sa asi velakrat budem, ale nadherne vyhlady su po celej trase. No vzdy trosku ine a stale s novou prichutou.Stretli sme podivny parik. Chalanisko s vyzorom a oblecenim Jezisa Krista – teda len s plachtou na bedrach a bradou a jeho presne rovnako oblecena priatelka. Sedeli niekde na chodnicku ako pat penazi a cumeli tupo do blba. Zaujimavy obrazok.Potom sa uz trasa vlnovkovo tiahla k oceanu a zase do udoli, vyssie po utesoch a zase dolu. Po piatich milach sme sa dostali do prostredneho kempu. Prekvapivo rychlo, este sme ho tak skoro necakali. Nasadili sme slusne tempo, ale uz zaciname citit aj unavu a hlad. Dali sme si prestavocku v tieni stromov. Kemp c.2 sa ako jediny nenechadza na plazi, je v lese, ale momentalne je mimo prevadzky. Stale su tu vsak male pristresky zo stolmi a lavickami, dali sme si teda obed a na polhodinku zhodili topanky a natiahli sa do vodorovnej polohy. Supeeer pocit. Veeelmi lahko by sme tu pospali, lenze este nemame za sebou ani polovicu cesty, treba sa pohnut. Z fajnoveho tiena sa nam na slnko moc nechce, ale druha cast bude palit, o tom uz vieme, nevyhneme sa tomu nijako.

Chalani mi niekam usli. Ani sa im nedivim. Mna tato priroda uplne vytaca svojou krasou a zakazdym kde si postavim stativ, stratim ich z dohladu. Kto by na mna stale cakal. Nechal som ich teda ist, je zbytocne snazit sa ich stale dohnat. V klude si robim svoje zabery, potom zase slapem. Ruksak uz otazieva, Oskar pali len taky fukot, je to celkom makacka. Tipujem, ze to mozu byt este tak dve mile, ked si sadam v tieni stromov, aby som vyuzil maly lesik po ceste a davam si pauzu. Chalani su uz asi niekde pri konci…

Zdola sa blizia nejaki ludia. Podozrivo znamou recou rozpravaju. Je to mozne? Slovaci na Hawaii?

No hej, Slovaci. Ukazalo sa, ze sa stratili po ceste, a tak dobehli oni mna a nie ja ich. Posedeli sme si spolu este chvilu, chalosi uz toho tiez mali celkom dost a potom sme sa rozbehli na zaverecny spurt do ciela. Milu pred kempom uz tabulka oznamuje, ze sa vam dolu pod nohami nachadza Kalalau Beach a Kalalau Valley. Dalsi nadherny pohlad. Ja viem, ze uz to znie otrepane, ale chodte sa tam postavit, pozrite sa na to, a potom skuste nepovedat nic… A po odslapanych asi patnastich kilometroch to potesi o to viac.

Ako to uz chodi, zaver bol nekonecny, este jedna zatacka a este jedna. Popri dlhom pase lesa, kde uz kempovali kajakari, sme prisli az ku paradnemu vodopadu. Z vysokych skal sa valil az dolu na plaz. Tu je par super miest na stan, ale samozrejme uz nie su volne. Turisti prichadzaju pocas dna az ako posledni, musime sa uspokojit s menej atraktivnym miesteckom v lese. Zhodili sme konecne ruksaky a utekali sa schladit do oceanu. Paraaadicka…

TERENNE KOZY A JASKYNA…

Ked sa prejdete po plazi este kusok za miesta, kde su vsetci zlozeni, je tu este jeden vyschnuty vodopad, z ktoreho zostala len kopa piesku. Vietor sa s nou hra a tvori tu celkom slusne pieskove tornado. Pekne divadlo. Nieco hore zarachotilo. Chvilu sme hladali pohladom pricinu padajucich kamenov.Ked sa prejdete po plazi este kusok za miesta, kde su vsetci zlozeni, je tu este jeden vyschnuty vodopad, z ktoreho zostala len kopa piesku. Vietor sa s nou hra a tvori tu celkom slusne pieskove tornado. Pekne divadlo. Nieco hore zarachotilo. Chvilu sme hladali pohladom pricinu padajucich kamenov.“Ahaaa, pozri! Male terenkozy!“Ked sa prejdete po plazi este kusok za miesta, kde su vsetci zlozeni, je tu este jeden vyschnuty vodopad, z ktoreho zostala len kopa piesku. Vietor sa s nou hra a tvori tu celkom slusne pieskove tornado. Pekne divadlo. Nieco hore zarachotilo. Chvilu sme hladali pohladom pricinu padajucich kamenov.“Ahaaa, pozri! Male terenkozy!“Skoro ako nase slovenske tatranske kamziky. Tieto sa ale viacej podobaju na nase kozy v zahradkach. Lenze keby ste videli ake strme skalne steny zdolavali, neverili by ste vlastnym ociam. Na tie rohate potvory snad ani gravitacna sila neplati. Sledovali sme ich par minut ako si poradili so skalnou stenou. Potom Miro odpadol do piesku a my s Petom sme sli skumat velikansku jaskynu so stojatou vodou. Cistou ako zrkadlo, ale aj studenou ako lad. Nooo, mozno taky poloroztopeny…:o)

Ked sa prejdete po plazi este kusok za miesta, kde su vsetci zlozeni, je tu este jeden vyschnuty vodopad, z ktoreho zostala len kopa piesku. Vietor sa s nou hra a tvori tu celkom slusne pieskove tornado. Pekne divadlo. Nieco hore zarachotilo. Chvilu sme hladali pohladom pricinu padajucich kamenov.“Ahaaa, pozri! Male terenkozy!“Skoro ako nase slovenske tatranske kamziky. Tieto sa ale viacej podobaju na nase kozy v zahradkach. Lenze keby ste videli ake strme skalne steny zdolavali, neverili by ste vlastnym ociam. Na tie rohate potvory snad ani gravitacna sila neplati. Sledovali sme ich par minut ako si poradili so skalnou stenou. Potom Miro odpadol do piesku a my s Petom sme sli skumat velikansku jaskynu so stojatou vodou. Cistou ako zrkadlo, ale aj studenou ako lad. Nooo, mozno taky poloroztopeny…:o)Po celom tom horucom dni nam to ale vobec nevadilo, perfektne sme sa schladili. Plavali sme jaskynou a kazdy zaber sa ozyval v tichu skal. Paraaadny relax. Taketo miesta su tiez uz len vo filmoch. Je super, ze sme jedno z nich nahodne nasli. Neskore popoludnie sme prenelosili na plazi a pobehali sme okolie. Este som mal v plane vybehnut si aj dve mile hore do Kalalau Valley, vraj je tam tiez nadherne, ale otlaky a unava boli dost proti tomu. A este aj Oskar. Vracali by sme sa uz po tme. A zapad slnka tu v tomto raji by sme neradi zmeskali…

NAOZAJSTNY RAJ NA ZEMI…

Este bolo treba prestahovat veci z lesika, kde sme ich poobede nechali, tu medzi stromy pri vodopade. Akurat som chalanom rozpraval o tom, ze sa tu citim ako v raji, ked sa vynorila na chodnicku oproti nam fesna holka. A aby potvrdila moje slova, kracala oproti nam len tak, hore bez a straaasne srdecne sa na nas usmievala. Naozaj ako v raji, nehovoril som???Este bolo treba prestahovat veci z lesika, kde sme ich poobede nechali, tu medzi stromy pri vodopade. Akurat som chalanom rozpraval o tom, ze sa tu citim ako v raji, ked sa vynorila na chodnicku oproti nam fesna holka. A aby potvrdila moje slova, kracala oproti nam len tak, hore bez a straaasne srdecne sa na nas usmievala. Naozaj ako v raji, nehovoril som???

Este bolo treba prestahovat veci z lesika, kde sme ich poobede nechali, tu medzi stromy pri vodopade. Akurat som chalanom rozpraval o tom, ze sa tu citim ako v raji, ked sa vynorila na chodnicku oproti nam fesna holka. A aby potvrdila moje slova, kracala oproti nam len tak, hore bez a straaasne srdecne sa na nas usmievala. Naozaj ako v raji, nehovoril som???

ZAPAD SLNKA NA KALALAU BEACH…

To ti je vam dooost dobry zazitok. Aj tu pobehovala nejaka odvazna zenska, tato pre zmenu dole bez a este sa ma dosla pytat nieco ohladne filtrov na fotak. Neviem, o co jej islo, ale toto rajske udolie je zname tym, ze sem chodia „zaujimavi“ ludia. Aj taki, co si myslia, ze su este v casoch Adama a Evy a naozaj si tu tak aj ziju. Tak ako ti dvaja zalubenci dnes po trase…To ti je vam dooost dobry zazitok. Aj tu pobehovala nejaka odvazna zenska, tato pre zmenu dole bez a este sa ma dosla pytat nieco ohladne filtrov na fotak. Neviem, o co jej islo, ale toto rajske udolie je zname tym, ze sem chodia „zaujimavi“ ludia. Aj taki, co si myslia, ze su este v casoch Adama a Evy a naozaj si tu tak aj ziju. Tak ako ti dvaja zalubenci dnes po trase…Lenze sledovanie Oskara na oblohe, teraz nejake holoritne zenske zatienit nemohli. Fotaky boli nachystane a na plazi bol paradny klud. Par ludi sedelo a cumelo na oblohu. Ocean sa tiez na chvilu zastavil, aby sa mohol pozriet. Vietor este narychlo ucesal zlaty piesok, aby tvoril zapadajucemu slnku peknu podstavu. Vpredu pri vode sa opierali o zaviaty cln dvaja zalubenci. A ja som tu s chalanmi. Niezeby boli taki skarediii, ale ked sa sem tretikrat vratim, vychutnam si to uz radsej pri tom clne…To ti je vam dooost dobry zazitok. Aj tu pobehovala nejaka odvazna zenska, tato pre zmenu dole bez a este sa ma dosla pytat nieco ohladne filtrov na fotak. Neviem, o co jej islo, ale toto rajske udolie je zname tym, ze sem chodia „zaujimavi“ ludia. Aj taki, co si myslia, ze su este v casoch Adama a Evy a naozaj si tu tak aj ziju. Tak ako ti dvaja zalubenci dnes po trase…Lenze sledovanie Oskara na oblohe, teraz nejake holoritne zenske zatienit nemohli. Fotaky boli nachystane a na plazi bol paradny klud. Par ludi sedelo a cumelo na oblohu. Ocean sa tiez na chvilu zastavil, aby sa mohol pozriet. Vietor este narychlo ucesal zlaty piesok, aby tvoril zapadajucemu slnku peknu podstavu. Vpredu pri vode sa opierali o zaviaty cln dvaja zalubenci. A ja som tu s chalanmi. Niezeby boli taki skarediii, ale ked sa sem tretikrat vratim, vychutnam si to uz radsej pri tom clne…Uplny „koniec sveta“. Na malom kusku divociny, kde si clovek musí doslapat celodennou turou. Ale ta odmena potom stoji naozaj za to…

To ti je vam dooost dobry zazitok. Aj tu pobehovala nejaka odvazna zenska, tato pre zmenu dole bez a este sa ma dosla pytat nieco ohladne filtrov na fotak. Neviem, o co jej islo, ale toto rajske udolie je zname tym, ze sem chodia „zaujimavi“ ludia. Aj taki, co si myslia, ze su este v casoch Adama a Evy a naozaj si tu tak aj ziju. Tak ako ti dvaja zalubenci dnes po trase…Lenze sledovanie Oskara na oblohe, teraz nejake holoritne zenske zatienit nemohli. Fotaky boli nachystane a na plazi bol paradny klud. Par ludi sedelo a cumelo na oblohu. Ocean sa tiez na chvilu zastavil, aby sa mohol pozriet. Vietor este narychlo ucesal zlaty piesok, aby tvoril zapadajucemu slnku peknu podstavu. Vpredu pri vode sa opierali o zaviaty cln dvaja zalubenci. A ja som tu s chalanmi. Niezeby boli taki skarediii, ale ked sa sem tretikrat vratim, vychutnam si to uz radsej pri tom clne…Uplny „koniec sveta“. Na malom kusku divociny, kde si clovek musí doslapat celodennou turou. Ale ta odmena potom stoji naozaj za to…Ked Oskar sklonil hlavu uplne a pobral sa spat, ja som sa pobral na prechadzku popri oceane. Az pokial sa dalo ist. Poriadne daleko. Na konci boli velke skalne obluky, ktore tu za miliony rokov vymlatil do skalnych stien vsemocny ocean. A zase som sa vratil k vodopadu. Urobili sme si lahku veceru (tazku sa nam sem nechcelo trepat), postavili stany a do prazdnych plastovych flias sme nacerpali vodu. Treba ju do rana vyfiltrovat tabletkami, aby bolo po ceste co pit. Este sa pri nas zastavil jeden veeelmi cudny chalanisko, ktoremu tiez este asi nedoslo, ze cas „hipis“ skoncil niekedy pred tridsiatimi rokmi. V sietkovanom vreci vliekol na chrbte manga. Vraj ich pozbieral hore v udoli a teraz pocastoval kazdeho v kempe jednym tropickym plodom. Pekne od neho. Akuratze boli tie manga uz napoly zhnite. Plietol nieco o daroch prirody a o ludoch a neviem o com este. Ocividne si dal prilis vela travy. Nahnite manga sme nechali nocovat pred stanmi.

Ako povinny vecerny program, sme mali zdlhave vyberanie kamenov spopod napadaneho listia pod stanmi. Velke ostre sutre totiz poriadne pichali do rebier, na tom sa nedalo spat.

Aj tak mi nejake zostali pod stanom, skrutil som sa teda pomedzi ne slalomom a zaspal. Myslim, ze chalanom to netrvalo ovela dlhsie. Mali sme na dnes celkom dost. A zajtra vstavame este za tmy. Budeme verit, ze nezacne prsat a nerozvodni sa niektory s potokov pretinajucich trail.

Jaaaj, zabudol som povedat, ze zajtra o stvrtej nam uz leti lietadlo do Honolulu…