Oho-ho-hoooo… Tak sa mi zda, ze sa pod nami crta najvacsi z hawajskych ostrovov. Poniektori ho volaju Hawaii, ini Big Island. Mne sa ten druhy nazov pozdava viac, takto je jasne, o com sa bavime.
Pristali sme az vecer. Mame co robit, aby sme stihli vziat auto a dotrepali sa niekam, kde by sme mohli dnes prenocovat. Nejaky cas nam vzalo, kym sme sa na prazdnom letisku dopatrali k najvyhodnejsiemu najmu auta. Kedze sme mali v plane aj vylet na najvyssi bod ostrova a na to potrebujeme terennejsie auto, spekulovali sme kadejako ako to sklbit s obycajnym. Jeep totiz stoji vacsinou tak dvojnasobne viac. Ale nahanat sa zase hore dolu po ostrove a pri nedostatku casu menit auta, to tiez nie je bohvieake mudre. Najhorsie je, ze sme teraz zistili, ze vlastne do Californie odlietame pozajtra z letiska na opacnej strane ostrova, a tak musime auto vracat inde, nez si ho vyzdvihujeme. To je dalsia palka navyse. Nakoniec sme nejako komplikovane dohodli celkom dobry obchod a uz sme aj naskakovali do noveho Jeepu. Tentokrat si davame zeleny, na tych zlatozltych sa akosi prelamuju kapoty…
VOLCANO NATIONAL PARK – NOCNA VYPRAVA
Kratka zastavka na benzinke po nejaku tu vodu a redbull, aby sme nezaspali a uz sa frci hore „do hor“. Velmi dobre sme si pokecali a pozartovali s tetusami pri kase, vylepsili sme si tam este viacej naladicku. Na dnesnu noc mame vlastne naplanovany este trosku iny program, nez suche zalahnutie do perin. Teda do peria v spacakoch, aby som bol presny. Dnes v noci sa este chceme dostat na sopku. Na cinnu sopku, aby som nebol menej presny, nez s tymi perinami. A hovadsky sa na to tesime. Alobal na kura, ktore sme chceli piect v lave, sme si nakoniec nepriniesli, ale ocakavania to nijako neznizilo…
Kratka zastavka na benzinke po nejaku tu vodu a redbull, aby sme nezaspali a uz sa frci hore „do hor“. Velmi dobre sme si pokecali a pozartovali s tetusami pri kase, vylepsili sme si tam este viacej naladicku. Na dnesnu noc mame vlastne naplanovany este trosku iny program, nez suche zalahnutie do perin. Teda do peria v spacakoch, aby som bol presny. Dnes v noci sa este chceme dostat na sopku. Na cinnu sopku, aby som nebol menej presny, nez s tymi perinami. A hovadsky sa na to tesime. Alobal na kura, ktore sme chceli piect v lave, sme si nakoniec nepriniesli, ale ocakavania to nijako neznizilo…Mile cez les do kopca ubiehali celkom rychlo, spomalili sme len na odbocke do Narodneho Parku a potom zase az na jeho opacnom konci. Asi dve hodinky, co sme vyrazili z letiska a boli sme na konci slepej cesty. Ono tu cesta nekoncievala vzdy. Za jej starych dobrych casov pokracovala dalej popri utesoch a oceane a dalo sa oblukom zase vratit do civilizacie. Lenze jedneho pekneho dna sa sopka rozhodla, ze si spravi po svojom a zacala chrlit lavove rieky smerom dolu do Pacifiku. Prudy lavy sa prevalili aj cez cestu a naveky ju tak odrezali. Niekedy si myslim, ze sa to mozno aj rangeri dohodli so sopkou, nech to tako vyspekuluje, teraz totiz musia vsetci, ktori sa chcu na toto miesto dostat prejst hlavnym vstupom do parku a cvaknut si za to…:o) Teda vsetci nie, my mame ten nas pas a po osmej vecer uz v budkach aj tak nikto nesedi. A tak sme sa ocitli na parkovisku, kusok od stuhnutej lavovej rieky. Napriek pokrocilemu casu, tu bolo este stale kopec aut. Tu to zije vynimocne aj po zotmeni…
Nahodili sme dlhe nohavice a turistickejsiu obuv, aby sme si nedosekali nohy na ostrej lave, vzali sme si nejake tie baterky a sup ho po vyznacenej cesticke do ciernej tmy. Cestu okolo dreveneho pristresku, kde ide neprestajne video o bezpecnosti na lave, si dobre pamatam. Aj dalsi asi kilometrik po asfaltke. Potom sa uz ide na stuhnutu lavu. Pred rokom sme sa po nej presli len trosku, ale sluboval som si, ze sa tu raz vratim, ked bude aj cerstva lava na povrchu. A som tu!
Tak nebudeme stracat cas, pome na tu lavu teda. Nasim smerom uz nesiel takmer nik, opacnym dost ludi. Pocul som chlapika rozpravat o tom, ako boli par centimentrov od zeravej lavy. Mozno kecal a prehanal, ale viacej nam nebolo treba. Aj ked neskoro, vybehli sme po trase odrazkovych papierikov na ciernej lave smerom za oblakmi pary v dialke. Po chvilke sa odrazky na sutroch stratili, oficialne sa chodnik skoncil. Sli sme uz len tak za nosom. Po dalsej hodnej chvili sme prisli k lanam ohranicujucim cele velke uzemie. A tabulkam prisne zakazujucim postup dalej. Chlapik sice spominal, ze par zakazov treba porusit, ked chce clovek vidiet zeravu lavu na vlastne oci a pocitit jej horucavu, ale toto bolo trosku privela. Tu sa uz minimalne dvakrat ulomila cela obrovska doska lavy o rozlohe par stovak metrov a pochovala so sebou v zmesi morskej vody a zeraveho zivlu vela ludskych zivotov. Az tak velmi to zase nechceme vidiet, aby to bol posledny zazitok v nasom zivote. Sli sme popri lanach este dost dlho, ale len sme sa viac odklanali od oceanu. Nejake oranzove kusky lavy sme videli aj v kopci daleko pred sebou, ale to bolo uplne pase, aby sme o tom co len rozmyslali. S tazkym srdcom sme to nakoniec otocili naspat k autu. Uz sme tu boli posledni, s jednym svetlom a jednou malou baterkou a bez znalosti terenu. Rozum musel zvitazit nad tuzbou. A to ma teraz dooost stvalo. O to viac, ze som tu druhykrat a zase sa mi nesplni sen. Ludia sem vacsinou chodia este za vidna, pridu az k lave, kym je svetlo a potom sa v tme vracaju uz len naspat. My sme ten „idealny“ cas zmeskali… A moznost na reparat nie je, program na Big Islande mame nabity. Nemozem sem tahat chalanov len kvoli „mojej lave“ zajtra znova, neuvideli by ine super veci na „Velkom ostrove“…
Vratili sme sa teda dlhou nerovnou trasou naspat k autu. Chvilu som rozmyslal, ze to zalomime v kempe tuto v parku, ale pamatam si z minuleho roku, ze k nemu sla dlhanska cesta lesom a ten kemp nestal za vela, skor to bola len taka zanedbana cistinka v lese. Komu sa tam chce teraz trepat? Vyriesime to ovela jednoduchsie. Zalomime tuto pri ceste. Aj tak sa chceme rano pozriet na tu stuhnutu lavu a nou zaliatu asfaltku aj za denneho svetla. Peto zostal spat v aute, my s Mirom sme si vzali karimatky a spacaky a zaliezli do drevenej budky, kde nam slo na dobru noc poucne video. Non-stop. Inaaa romantika…